Budeme mať bábätko

23. září 2011 v 14:29 | Ludmila |  Moje spomienky





Tešíme sa na bábätko.





Tento rok prebehol rýchle ako vždy.Vianoce boli tak neuveritelne krásne.Darčeky vyrobené rodičmi pod stromčekom . Ráno na Božienarodenie.

Výskali sme od radosti.Mala som peknú novú panenku,čo mi vyrobila mamička.Mala hlavičku kúpenú a tak bola ako z obchodu.Mamička jej ušila krásne šatôčky.Mala som aj medvedíka tak isto od mamičky vyrobeného.Kočiarik mi tato vyroil.Tento raz bol natretý na bielo s ružovými okrajmi.Bol krásny.Mala som aj knižky skladačky, už som aj vedela prečítať tie veršíky čo tam boli napísané.Milamko mal koníka od tatu aj ten koník húpaci bol obnovený a mal tiež macíka a líštičku čo mama ušila.To sme ale nevedeli,že to nám rodičia ušili ,vyrobili a dali pod stromček.Mysleli sme ,že to nám nadelil Ježiško.Mne vrtalo v hlave prečo ten Ježiško nieč nedal ani tatovi ani mame?Kedˇsom sa pýtala mamy povedala mi,že to len deťom nadieľa.Ale u Pinčiarov mali pod stromčekom všetci niečo.Neboli to také rásne veci ako sme mali my ale boli to darčeky od Ježiška.Mariška mala šaty,Anička mala vlniačik,ich mama mala ručník a tato ponožky. Najkerajšie boli tie šaty čo dostala Mariška.Ale ja som vedela ,že to neni od Ježiška,lebo som videla Aničku tie šaty šiť.Nemohla som si to akosi v lave zrovnať.Stále som nad tým rozmýšľala až som na to prišla,že to nie Ježiško ale ludia dávajú pod stomček jeden deruhému.Hnedˇsom sa tajne rozhodla,že ja budem "Ježiško"a že budem dávať tatovi a mame darčeky pod stromček.Nepovedala som to nikomu.Rozmýšľala som nad tým kedy nám to dávajú pod stromček?Kedy ten stromček robja? TEXT, Veď ja by som chcela byť vtedy s nimi.Musím si na to dať na budúce Vianoce pozor. Predtým na začiatku decembra sme mali ešte v škole Mikuláša.Aj doma sme si dávali topánky pod okna.Ráno sme v nich mali Jabľčká ,orechy aj cukríky,Tiež som si potom pomyslela :"Teda ten Mikuláš a ten Ježiško to je to isté,rodičia alebo rodina dávajú tie veci do topánok."

Zimu sme prežívali spoločne pri šití papúč a mama šila aj tie sedliacke šaty čo tety nosili.Do školy som chodila rada a doma som si robjevala domáce úlohy to sa mama na mňa pozerala alebo tato.Potom sme sa sankovali.Chodievali sme často na magazín.To bolo medzi Droščákovcami a Rosinovcami z kopca asi tam kde je teraz zastávka vlaková sme sa spúšťali do Ardonéch dvora.Teraz bola zima tuhá ale bol nejaký odmäk a potom to zamrzlo bolo to celé ľadové.Spustili sme sa ale na tvrdom ľade s filcovými papučami nezabrzdíš a tak sme vpálili do dreva čo mali Ardonéch . Milankovi to rozbilo čelo.To bolokrik.A to som aj dostala poriadnu bitku.Kamarádky zo školy mi vraveli :"Tak ti treba načo toho chalana vždycky so sebou vláčiš?"Boli sme zvyknutí byť vždy spolu.Ani ma nenapadlo,že mám nárok na trochu slobody.Ale začala som o tom vážne rozmýšľať,že s nim chodiť nebudem.Hlavne ku kamarádkam zo školy ho nebudem brať.A tak som aj robila.Aj tak ma stále jedoval,že on bude mať zanedlho kamaráta a ja nič.Až som sa na neho nahnevala a povedala som mu"Clapec alebo dievča,to mi je jedno bude to aj tak moje bábätko nie tvoje."Tak bežal s revom za mamičkou a žaloval.Mama nás hrešila obidvoch,že sa nesmieme hádať.Bábätko bude naše.Všetci ho budem mať radi.Večer som pokúšala mamu aby mi dovolila držať dlaň na jej brušku tam kde je to ábätko,no a to som mala radosť keď som pocítila ako sa mrví a kope.Bola som celá uveluičená a pred spaním som aj na rozprávku zabudla stále som si predstavovala malé dieťa,že mu podávam ruku a ono mi ju potriasa a tak som celá šťastná zaspala.Milankovi som ráno povedala.že ja som už to dieťatko cítila na dlani a on potom stále chcel aby aj on mohol podať dlaň tomu bábätku. Tak zima prebehla.Raz v marci som išla zo školy a babka ma zastavili aby som im pomohla upratovať poličku a Milanko tam bol tiež.ada som upratovala tú babkinu poličku,lebo tam mala babka pekné hrnčeky s obrázkami vravela to je kelner a to je kelnérka.Stála som na stoličke utierala prach z poličiek a potom som sa snažila pekne rovno vetko usporiadať.Ani sme nezbadali ako čas uplynul a keď sme konečne boli doma bola som prekvapená bábätko bolo tu.Bolo neuveritelne maľučké,bol to chlapček a volal sa Ladislav.Mama mi ho ukázala rozbalila ho mal také maľuninké ručičky aj nožičky a mrvil sa.Mrvil naozaj celé telíčko,ručičky vystieral aj nožičky ako keby bicykľoval a preťahoval sa.Ani som sa mu nedivila lebo pred rozbalením bol v perinke tak tuho zaviazaný,že sa iste ani hýbať nemohol.Musím povedaťmže nebol moc pekný bol celý červený a pokožku mal pokrčenú ako starec.Ale som nič nevravela.Veď je to môj brat a ten je istotne krásny aj kedˇsa mi moc neľúbi.Mala som ho hnedˇveľmi rada.Mama mi ale hneď vravela teraz ešte neni moc pekný,lebo sapráve narodil,ale tak za týždeň ho ani nespoznáš aký bude krásny.Vravela som mame,lan ho tak moc tuho nesťahujte chudáčik,šak ani dýchať ani hýbať sa emôže.Mama vravela,teraz ho takto musíme baliť aby bol pekný rovný ,neskoršie sa sám vykope a uvoľní si ručičky keď bude silnejší.Lacko mal stále očká zavreté a tak som nevidela aké má očká.Začal plakať a mal taký krásný hlások až tak mi to dobre padlo ako keby ma chcel privítať a ja som sa mu prihovárala "vítaj Lacinko môj milovaný bratríček.Vitaj som šťastná,že si už tu a že ťa máme.Milanko sedel a gánil na nás a plakal.Pre neho Lackov príchod znamenal toľko,že už nebude tak rozmaznávaný ale musel prenechať svoje šušutkové miestečko Lackovi a tak hoci dostal chlapca ako chcel predsa bol z toho celý nešťastný.Bolo mi ho ľúto a tak som ho vola poď sem Milanko pozri sa aké má Lacko malinké ručičky a nožičky.Pozri ako sa krásne mrví a ako krásne plačká.Milanko trochu trucoval,ale aj mama ho stále vola ku nám a tak prišiel a chytal Lackove ručičky.Vravela som mu nesmieš mu ručičky stísať lebo by ho to bolelo.Všetci sme sa potom spolu tešili a prišli i baka s dedkom.Tato prišiel z roboty a bol rád,že máme chlapca a že všetko dobre dopadlo.Milanko sa mu hneď vydriapal do náručia.Tato nás poobjímal všetkých od radosti,že nás má a že mama je zdravá.Ľutoval veľmi,že musel byť v robote a že nemohol byť pri mame,ale dedko všetko aj tak dore obstaral aj pani Križanovú babicuľu z Púchova doviezol aj ju naspäť odviezol a nás babka zabavila a tak to všetko aj tak dobre dopadlo.Ja som sa nemohla nabažiť lackovej prítomnosti a sľubovalasom mu v duchu,že ho budem vozievať v kočíku po dedine a budem sa oň dobre starať,aby mu nikto neublížil. Cítila som sa ako v rozprávke.Tato sa na mamu usmieval a mama mu to vracala vrchovatou mierou a tak nám bolo naozaj krásne.Tato doniesol mame do postele večeru a my sme boli všetci okolo jej postele.Babka sa vrtela v kuchyni,gazdovala teraz ona,keď mama ešte musela zostať v posteli.Mali sme i pomocníčku nepamätám si už jej meno,ale všetci dospelí mali hodne roboty.Mne nič nerozkazovali keď ma videli takú uveličenú pri Lackovi.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama