Deti,deti

23. září 2011 v 14:27 | Ludmila |  Moje spomienky
21.07.2008 21:14 - Moje prvé spomienky - trvalý odkaz

Deti,deti





Po nastúpení do školy do druhej triedy som mala viac povinností. Jeseň tu bola ako na koni.Poľné práce pokračovali ako vždy.Po príchode zo školy som mala ihnedˇísť do poľa alebo do Cerova za mamičkou alebo za oboma rodičmi.Nosievala som im často niečo pod zub čo mi nechala mamička nachystané alebo mi dala babka.Hrávali sme sa s Milankom a často sme sa dohadovali.Mamička čakala dieťatko.Ja som chcela aby to bolo dievčatko a Milanko chcel aby to bol chlapec.

Jeseň bola dosť obstojná ale voda v potoku bola studená.Kedˇsme sa s Milankom vymáchali vo vode museli rodičia zapáliť oheň aby sme sa mohli usušiť.Potom hodili do pahreby niekoľko zemiakov.To bla pochútka so slaninkou alebo domácim masielkom.Pohoda po skončení kopačky kým dospeláci nakladali na voz vrecia zemiakov a košíky a chystali sa na odchod potom sme ešte chvíľu sedeli pri ohníku a rozprávali sa .Niekto nám vždy niečo zaspieval.Strýko Jozef a strýnká Štefánia vedeli tiež krásne spievať.S Angelkou sme behali po lúke a trhali kvietky.Nám deťom bolo krásne. Agneska a Milka už pomáhali kopať.Karolko s Lozkom susedovie sa rád motal okolo koňa.Dedko mu všeličo rozprával.Príroda v Salášku ,Cérove,Bielom Potoku a inde tam na kopcoch bola veľmi krásna,malebná a uchvacujúca.Lúky boli pravidelne kosené alebo spásané tak boli čistučké a pekné.Ja som veľmi milova túto prírodu.Tato nám ukazoval srnky a iné zvieratá.Ktoré sa pásli na čistinke a keď sme nedoázali byť ticho rýchle utiekli do hory.Aj my sme išli do hory na huby rýziky boli krásne a dobručké.Na lúke bolo hodne Václaviek aj tie sme si pozberali.Na školskom dvore a u kamarádok sme sa často rosprávali o narodení detí.Ja som nemala staršiu sestru ani brata a tak som bola zaostalá vo veciach živata dospelých.Mala som setrenicu Milku aj Anežku,ale oni veru nemali moc času na zábavy,lebo mali veľa učenia a veľa museli doma pomáhať.Okrem toho sme bývali v dedine ďaleko od nich.Tak ma nemal kto poučiť.Mariška Pinčiarech ani jej sestra Anča mi o tom nič nechceli povedať. Aspoň,že tie spolužiačky mali nejaké vedomosti.Myslela som si,že som už veľká ,veď na jar už budem mať osem rokov a to je už niečo.Som veľká a už viem aj ako sa narodí dieťa.Navydežala som to a raz večer som to mame pošepkala do ucha"mami ja už neverím na bociana ale viem,že to dzieca máce v brušku ."Mama bola veľmi prekvapená nevedela čo povedať,a ja som už už začala ľutovať,že ma jazyk tak svrbel.Ale mama nakoniec pvedala no ,to je pravda!Dzieca je tu v bruchu a daj sem ruku jak buješ mac ščascie kopne ca do dlane.Položila som dlaň mame na brucho a čakalasom,ale to maličké ma nekoplo.Mama povedala počkaj toj za mesiac a potom to už buje kopac.Čil je ešče moc maličké a slabučké.S mamou sme sa objali a mne bolo tak dobre sladko na jej hrudi.




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama