Krajčírka

29. září 2011 v 0:35 | Ludmila |  Zážitky
03.02.2010 14:42 - Moje bláboly - trvalý odkaz

Moje krajčírske začiatky.




Bola som 14 ročné dievča, TEXT, trochu divoké,hlavaté,chýbala mi výchova v mnohých oblastiach.Nedôverčivá, ani prečítanému neverim hoci som mala často nos v knihách a časopisoch.Výbušná ,okamžitého rozhodovania.Rodičov som moc neposlúchala.
Jedného dňa ma poslala mama do Pv.Bystrice na nákup.Keď,že som bola silná a neúnavná prebehla som celé mesto.Kúpila som veci čo mi mama prikázala kúpiť a vracala sa na železničnú stanicu.Do odchodu vlaku bolo ešte hodinu a pol.


Ako často kúpila som si módny časopis a sadla si na lavičku.Čítala a pozerala obrázky.Pekné šaty a v časopise boli i strihy na ušitie niektorých modelov.
Celkom zaujatá štúdiom časopisu.Niektoré modely boli podľa ,mňa veľmi vkusné.Rada by som si ušila nejakú blúzku,či sukňu.
Vytiahla som malú peňaženku.Spočítala si koľko mi zostalo Koruniek.Bolo to žalostne málo,ale možno,že by to stačilo na nejakú látku.
Vybrala som sa do textilu blísko stanice.Našla som vhodnú látku, krajku na blúzku a gabardén na sukňu.Peniaze mi len,len vyšli na halier presne,ale musela som vziať o niekoľko centimetrov nenej z každej látky.Vrátila som sa na stanicu.
Sedela som na lavičke a snívala ako si robím strihy a ko si budem šiť oblečenie na nedeľu.
Pocítila som nejaký divný pocit ,zdvihnem oči s,na lavičke oproti sedel pekný mládenec, a mrkal jedným okom na mňa.Červenala som sa a ponorila pohľad do časopisu .Ale nedalo mi,semtam som zvihla oči.Mladík vytrvale hľadel na mňa a mrkal jedným okom zakaždým pohľadom.
Bola som celkom rada,keď ohlásili môj vlak. , Zdvihla som sa vyšla von na perón.Postupova som nižššie,aby som bola v prvom vagóne,mala som odtiaľ bližšie ku chodníku ku,ktorý viedol dolu kopcom k nášmu domu.
Usadila som sa do vlaku a pokojne prezerala časopis.No,nie dlho.Vo vagóne sa objavil mládenec zo stanoce.Prisadol si a oslovil ma.
"Slečna,je tu voľné?"
Vagon bol skoro prázdny,prišlo mi to trochu smiešne ,usmiala som sa a urobila posunok ako,že je.
"Keď už sedíte iste ,že je."Povedala som.
Mládenec sa pýtal.
"Čo čítate zaujímavé?"
"Mohla by ste mi prezradiť vaše meno?"
"Nemohla.To je tajomstvo."
Celkom mi prišlo vhod keď vlak zastal a mládenec vystúpil.Bola som celá červená.Nemala som skúsenosti s mládencámi.I keď som bola fyzicky vyspelá,ľudia si často
mysleli,že mám osemnásť rokov.V tejto oblasti som nemala žiadne skúsenosti.
Vlak konečne zastal vb Nosiciach. Vystúpila som a zbehla dolu do dediny.Pred domom som začala mať strach,že som minula všetky peniaze.Mama ma istotne zrúbe a ko poleno,keď som urobila nákup,ktorý nebol plánovaný.
Bála som sa,ale predsa som hneď ukázala mame čo som si kúpila pre saba.Mama bola spokojná s nákupom,ktorý som mala kúpiť a tak mi len dohovorila,že peniaze treba šetriť.Pripomenula,že kúpenú látku nesmiem pokaziť.
Sľúbila som mame,že sa vynasnažim,aby blúzka a sukňa boli dobre ušité.Veď som mala dobrú učiteľku,teba mama moja.Šila si mi vždy krásne veci.Teraz by som chcela i ja niečo skúsiť ušiť,čo ak jabľko nepadlo ďaleko od stromu?Šitie ma vždy zaujímalo veď vieš bábikám šijem doteraz.
Na druhý deň si som robila strih na sukňu a na blúzku.Potom nasledovalo strihanie.A ja oplývajúca veľkou odvahou som sa doň smeelo pustila.Postrihala som blúzku,musela som trochu improvizovať,nemajúc dosť peňazí pri kúpe krajky kúpula o niekoľko centimetrov menej.Papierové strihy som musela opakovane presúvať veľmi premýšľať ,aby mi blúzka vyšla na mieru.Krajka bola krásna lososovej farvy,vtedy veľmi módna.
"Vyšlo tóóó ! Vyšlo tóóó! Vyšlo tóóó!"
Zanôtila som si,celá natešená a veselá.Roztančila som sa v izbe.Pustila som sa do sukne a taktiež po dosť dlhom špekuľovaní,lebo hnedého gabardénu mi chýbali zo tri centimetre sukňa mi vyšla celkom na mieru,akurát záložka na spodu sukne bola užšia,ale celkove to bolo fajn. TEXT, Tak som sa pustila do šitia.
Šila a skúšala,šila skúšala,šila a skúšala...,nakoniec som bola spokojná so svojou prácou.Už len dierky a gombíky,ale to je práca v rukách.Zbalila som stroj a vyšla do záhrady a tam na lavičke pod jabloňou,snívajúc o nedeli ako si oblečiem nové vlastné výrobky.Bola som natešená,že sa mi podarila práca.Nakoniec som si ušité veci pekne vyžehlila a obliekla ukázať sa mame.
"Mama!Pozri!
Zvŕtala som sa pred mamou,šťastná a pyšná na svoju prácu.
"Nóó,je to pekné Liduška moja!To sa ti teda podarilo."Myslela som,si,že ti to nevynde,keď si mala menej látky,ale ty si špekuľant,vieš hýbať rozumom.Teší ma to.
"Mama moja ja som tak rada,že sa mi to podarilo.Som zvedavá čo mi povedia kamarádky v nedeľu,keď pôjdeme do kostola."Či sa im bude moje oblečenie ľúbiť,či nie.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Valérka Valérka | Web | 29. července 2012 v 16:40 | Reagovat

Hezký blog.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama