Kronika výborun žien

16. září 2011 v 18:55 | Ludmila |  Nosice moja rodná dedinka

Kronika Výboru SZŽ Nosice

Milí priatelia a Nosičania.

Dala som tu všetky stránky našej kroniky.Túto kroniku som založila a viedla kým som bola tajomníčkou a predsedníčkou výboru SZŽ v Nosiciach,viac materialov nemám.Ak by ste niečo mali na doplnenie prosím,pošlite mi emailom.
Ďakujem za doplnenie.




Kliknutím na adresy sa vám obrázok zväčší prvý krát,druhý krát ak chcete ešte väčší obrázok položte špicu myši do dolného pravého rohu zväčšeného obrázka ,kde sa vám ukáže ikonka na ktporrú kliknete a obrázok sa vám zväčší na orginálnu veľkosť a môžete čítať bez prolémov.
Takto krásne žila naša milovaná dedinka pocelý čas.Výborové a členské schôdze ako i divadelné skúšky,brigády,nacvičovanie programov,zber zberných surovín ,zájazdy,posedenia,zápisy detí do života,oslavy zlatých svadieb a iné stretnutia,boli veľmi milé a srdečné.Dedina sa stretala spolu asi raz za mesiac,niekedy redšie boli tanečé bály a aj stretnutia s MNV veeľmi milé.Keď napríklad na 8.marca hasiči urobili program všetci sme s nimi spievali a bavili sme sa výborne.Ale aj pri takom zbere fliaš.Keď nám občania nanosili fľaše do odpadu,ale boli typizované tak sme ich spolu so ženami a mládežníkmi poumývali.Bolo pri tom veselo u Antona Minára na dvore.Nasmiali sme sa až až.Boli to prekrásne časy.
15.12.2008 21:14 - Kronika žien Kronika Výboru SZŽ Nosice
Originál kroniky VŽ:SZŽ Nosice.


















Nová kronika-Dedinka Nosice počas socialistického režimu žila naplno.
Kronika výboru žien SZŽ divadelný krúžok.
Traduire cette page en français:



1./ Prvá foto z ľava do prava Vojto Gabčo ,Rosina ,Anton krajčí,Gita Rosinová,Ludmila Gabčová,Magdaléna Krajčiová..?.,Rudo Gabčo,Anton Minár,Blažej ,Dej,dolu Vlado Gabčo,Jozef Krajčí,František Ďurech.
2./Vlado Haviar ,Mária Hulvátová-Pojezdalová,Štefánia Klimáčková,štvrtý?,Anton Minár,František Ďurech,Emília Tŕniková,Jozef Urban ,režisér,Vlado Hulvát,Vilo Urban,Emil Rosina,Jozef Krajčí.
3./Jozef Urban,Vlado Haviar,Mária Hulvátóvá-Pojezdalová,Štefánia Klimáčková,Anton Minár,Jozef Krajčí,František Ďurech,Emilia Tŕniková,Helena Kováčiková,2 ďalší?,Jano Kováčik.


4./V.Haviar,Mária Hulvátová-Pojezdalová,Štefánia Klimáčková,Anton Minár,Helena Kováčiková,ďalší?,Emília Tŕnikoví.Emil Rosina.Vlado Hulvát,Jano Kováčik
5./Karol Rosina,druhá?,Anton Minár.
6./Anton Minár,Štefánia Klimáčková,Helena Kováčiková
10./Anton Minár,Štefánia Klimáčková,Emília Tŕniková,Mária Hulvátová,Haviar.

7./Jozef Krajčí,Emlia Tŕniková,
8./ Anton Minár ako krkovička v Geľovi Sebechlebskom.
9./Jozef Urban, režisér v úlohe makéra s Antonom Minárom.



Dedina Nosice,žila naozaj naplno počas socialistického režimu ČeskoSlovenskej socialistickej republiky.Ne bola sama.Všetky dediny a mestá žili na plno.V Nosiciach bolo asi 7 alebo až 8 zväzov alebo spolkov.Nad všetkými držala ochrannú ruku Komunistická strana,načele s Rudolfom Gabčom a neskoršie Jozefom Dunkom.Okolo KSČ sme sa združovali v Československom Zväze Žien,v Československom Zväze Mláeže,v Požiarnom zväze,v Československom Červenom Kríži,Zväze záhradkárov,Zväze športovcov,Divadelnom krúžku,hudby a kapely Juventus,druhá ani moc neviem volali ju Boží šramot.Boli určite aj iné krúžky,ale na všetky sa nepamätám.Najživší boli asi požiarníci ,dnešní Hasiči.Tí jediní prežili dodnes.
Veľkú česť,našej dedine robil Divadelný krúžok načele s režisérom Jozefom Urbanom.Naozajstným umelcom.Počas dlhých rokov každý rok nacvičil s občanmi Nosíc jednu divadelnú hru väčšinou od Ferka Urbánka. Jozefovi Urbanovi v jeho záslužnej činnosti pomáhala Angela Rosinová(rodená Knapcová pôdom bola z Poluvsia vydatá za Ondreja Rosinu),Tá však pomáhala j zväzu žien a aj iným skupinám.Bola veľmi činná a obetavá ako i Jozef Urban.Nosickí občania mali veľký talent na divadlá a boli naozajstní umelci.Anton Minár,Jozef Krajčí,Emília Berkyová,Emília Tŕniková,Štefánia Klimáčková,Gita Rosinová,Karol Rosina,Ludmila Polacká ,Rudo Gabčo,Vlado Gabčo,Ludmila Gabčová ,Herlena Kováčiková,Jozef Krajší starší,František Ďurech,Anton Krajčí,Emil Rosina,Mária Hulvátová,Vlado Hulvát,Ján Kováčik,Vilo Urban,a iní,ak si spomeniem pridám mená.S nacvičeným divadelným kusom potom obšťastňovali občanov Nosíc,Púcova,Milochova,Dolných a Horných Kočkoviec,Streženíc,Dohňan a ďalších dedín.Boli všade veľmi obľúbení.Získané peniaze za odohranie divadelných hier používali divadelníci na poriadanie zájazdov.Zájazdý do Vysokých Tatier,na Macochu aveľa ďalších zájazdov.Stávalo sa,že Nosičania nacičili divadelnú hru lepšie ako Bratislavčania.Ako to bolo i u Geľa Sebechlebského.Nosická hra bola oveľa precítenejšia a kvalitnejšia.To bol vedy náor všetkých kritikov čo tie hry vzhliadli.
Zväzy a krúžky dedinu udržovali v poriadku.Robili brigády na úprave obce.Čistili kanále,verejné pozemky,ženy sa venovali údržbe cintorína.Darovali ruže a tuje a dvakrát do roka okopávali a raz strihali ruže a dvakrát čistilicelý cintorín.
Všetky zväzy a krúžky poriadali i tanečné bály.Pocelé dlhé roky bola dedina veselá.Hasiči a mládežníci ako i škôlka a škola robili estrády a rôzne príležitostné programy.Za socialistického režimu ľudia ne poznali finančné a socialne problémy.Ne poznali sme čo je to bez domovec(SDF).Nevedeli sme čo je to ne zamestnaný(au chomage).Lekárske zabezpečenie mal každý človek zdarma.Každý človek mal svoj domov i zamestnanie.Samozrejme,že sa vyskytli niekedy výnimky,že niekto nechcel robiť,ale v Nosiciach sa to nikdy nestalo.Nosickí občania boli vždy zamestnaní.Mali sme k dispozíi Makytu,Sienitku a Syderolitku,Gumárne 1, mája,Povážské strojárne a mnohé iné možnosti zamestnania sa.dedina rástla do krásy,stavali sa ové domy a krásne veľké.
Predsedom Nosíc bol určitý as Ambroz Gašpárek,ktorý pridružil Nosice k Púchovu.Mnohí obania s tým neboli spokojní,ale nakoniecto pre nosice nemalo zlý dopad.Ani zlý ani dobrý.
Zväz žien ol veľmi činný,poriadali sme kurzy varenia,pečenia,šiťia a ié kurza.mali sme vlastný spevácka zbor veľmi kvalitný.Staralsme sa o prestárlých očanov a o deti,vybudovaním detskej šôlky apodobne.
Každý zväz a kúžok pracovali na svojom programe a navzájom sme si vetci pomáhali.Tanečné zábavy bývali na Ďurechéch zhrade a potom pri hasičskej zbrojnici.Hasiči nakoniec vybudovali tanečné kolo,ktorétrvá dodne.Material ako lavice a stoly a iné veci ako i kolo nám hasiči prenajímali všetkým zložkám.V obchode nám vydali material na predaj a čo sme nepredali sme do obchodu vrátili.Boli to prekrásne časy.Bezstarostné ,veselé a veľmi milé a priatelské.I keď my predsedoiazložiek sme to nemali ľahké,lebo vždy sa našlo niekoľko ľudí,ktorí sa dali prosiť a tak predsedovia ich museli obchádzať viac krát aby ich dostali na brigády ale na skúšky divadla.Vždy mali vovorky,ale keď tam už boli tak sa im odtiaľ ,či z brigády či o skúšky,či z kurzu nechcelo odísť a oli tam radi.Jednoducho milovali prosíkanie.
Je mi veľmi smutno keď príem teraz raz za dva alebo viac rokov do tej tohodobej mŕtvej dediny.Ľudia dnes nemajúčas jeden na druhého ,z dôvodov finančnej nedostatočnosti a iných novodobých kapitalistických problémov.Všade je úžasná bieda až do očí bijúca.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama