Nové povinnosti,škola

23. září 2011 v 14:11 | Ludmila
10.07.2008 10:42 - Moje prvé spomienky - trvalý odkaz

ŠKOLA VOLÁ


V máji 1947 som mala šesť rokov.Milanko mal štyri roky.Minulú zimu sme prežívali všetci štyria zase spolu v práci i zábave. Rodičia šili papuče a my sme sa pri nich hrali.Rozprávky pred spaním ba aj cezdeň pri práci nám rozprávali obaja rodičia.Rozprávky boli všelijaké aj o kozliatkách,červenej Karkulke a iné.Tiež nám radi spievali,aby nás zabavili,aby sme neušli ďaleko od nich,kde by sa nám mohlo niečo stať.Babbka nám tiež veľa rozprávala a spievala.Babka bola z Lutíš to je na Kysuciach,ale boli presťahovaní do Dohňan a odtiaľ si ju dedko bral za ženu.Ja som bola večný pokušiteľ na rozprávanie rozprá vok,ale už som začala chápať,že niektoré rozprávky sú vlastne rozprávanie zo života.A tie som mala najradšej.Lenže ani babka ani dedko mi nechceli rozprávať také pravdivé rozprávky. Dedko vedel len o Vodníkoch a o svetlonosoch.

Babka vedala všelijaké pekné.S Milankom sme sa niekedy hašterili lebo on chcel o svetlonosoch a ja večne o vílach,princeznách a princoch.Tento rok mi často pripomínali školu a ja som sa aj tešila aj bála. Babku som stále pokúšala aby mi rozprávala o tých Lutišách a o Dohňanoch a o dedkovi.Raz sa babka nechala uprosíkať,keďma vzala so sebou na obracanie sena na Úvozy,bolo horko a ja som stále pokúšala tak i babka rozprávala ako sa sťahovali z Kysúc,peši vedľa voza a niekedy si mohli sadnúť na voz.Na voze mali zariadenie do domu a poľnohospodárske potreby.Babka mala sestry a hádam aj brata to si už teraz nepamätám.V Dohňanoch mali kúpený dom ,role,lúky a horu na dľžobu Všetko bolo treba splácať a tak museli ťažko pracovať,aby mohli včas platiť interes i dľžobu.Do školy sa chodievalo len v zime.Keď bola babka dievka prišiel ju pýtať mládenec z Nosíc Gabriel tiež Kysučan.Nikto sa jej nepýtal či sa chce vydávať,či sa jej ženích ľúbi či nie.Sľúbili ju.Vtedy babka videla dedka prvý krát.Druhý krát ho videla pri sobáši.A hneď po veselí ju odviezli Nosičania k nim do ich domu.Babka si tam musela zvykať.V dome boli ešte dievky dedkove sestry a tie moc neveste nefandili.Babka s dedkom mali tri deti Annu moju tetu,Máriu moju mamu a Jozefa môjho ujca.Babke bolo veľmi ťažko v Nosiciach.Svokra držala s dievkami ,peniaze žiadne babka nemala.lebo deko musel vyplácať tiež dlžoby a dávať peniaze rodičom.Raz sa stalo,že v Púchove stavali konzum a tak sa tam babka prihlásila na stavbu.Nechali ju tam robiť len dva týždne.Babka nechcela dať zarobené peniaze svokrovcom,chcela kúpiť oblečenie svojím deťom.Tak preto tiež musela vytrpieť výčitky,ale aspoň mala čo obliekať deťom.Dedko bol dosť dobrý gazda,ale sestry a rodičia ho štvali proti babke a tak dedko často chľastal v krčme.Raz mu tam babka doniesla aj obed a chytro ušla.Bola to smutná rozprávka,babke tiekli slzy po oboch lícach.Objímala som ju okolo krku a boskávala na mokré líca.Babkla neplačte,prosím vás neplačte.Vtedy som si uvedomila,že netreba babku pokúšať na rozprávanie zo života,lebo spomienky ju rozplačú.Nemala to ľahké. Dedko mal babku rád a keď jeho rodičia zomreli, bolo im lepšie. Dedkove sestry sa povydávali a bývali u svojích mužov a tak mali menší vplyv na dedka.Ale baka bola silná žena,keď musela toľko vytrpieť a tak si utrela slzy a začala mi rozprávať rozprávku o vílach,ktoré žijú v lesoch na Kisuciach a v Lutišských lesoch,na čistinkách tančia a lákajú mládencov do tanca.Pre mládencov je to nebezpečné,lebo ak sa dajú zlákať tak už musia navždy tančiť tam s tými vilami a nikdy už neuvidia svoje rodiny.Potom mi babka povedala,no Liduška a včiľ koniec rozprávkám už za mesiac pôjdeš do školy.Už máš kapasu?Mám babka,tato mi dal ušiť u sedlára kapsu z kože pevnú,aby som ju hneď nerozbila.Ale mne sa moc neľúbi lebo ,tá má len jeden vaček a deti majú kapsy s troma vačkami.No, veď no,Liduška šak do prvej triedy to stačí a a aj do druhej a potom bude Milankova tebe kúpia novú.Ty budeš mať novú keď tvoje kamarádky budú mať stále tú starú.Len si ju šetri,aby Milanko mal tú kapsu po tebe ako novú,aby mu nebolo smutno.Vzala som si babkine rady za svoje a v septembri som nastúpila do školy pyšná na moju krásnu kožennú kapsu,vyblískanú.Milankovi ju budem poriedne šetriť aby ju dostal ako novú.Ale Milanko o dva roky kapsu po mne nepodedil,lebo tato mu dal ušiť novú a ja som mala tú moju stále peknú a bola som jej aj tak rada. Ešte aj do mešťanky(mešťanka bola od 6.ročníka v Púchove)som ju nosila až do konca.Keď bola veľmi ošúchaná tato ju vzal do Bystrice k sedlárovi a tenju obnovil teda obe moju aj Milankovu.Možno,že sú ešte niekde v rodičovskom dome poteras.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama