Nožničky

23. září 2011 v 14:50 | Ludmila |  Moje spomienky
05.10.2010 09:48 - Moje prvé spomienky - trvalý odkaz

Tentro príbeh sa stal mne a mojej mame.







Mala som 12 rokov.Pásala som kravu v Kysuckom Laze alebo na Voľavci.Keď som pásla v Kysuckom Laze pásavala tam aj jedna vzdialenejšia príbuzná budem ju nazývať Heľa .Ľudia o jej mame klebetili,že je bosorka,že prevádza čiernu mágiu.Ja som bola s Heľou kamarádka,hoci bola odomňa staršia mala som ju rada.Heľa vždy nosila so sebou nejaké ručné práce,vyšívanie ,zašívanie,šitie a pod.Ja som dobre behala tak som zavracala aj jej kravy aj moju.Tri kravy keď sa rozbehnú tak je behania po lúkach a poliach naozaj dosť.Tak,že som sa ani moc pri Hele nepobavila.Moji rodičia aj Helini mali tam zasiate ďateliny a kravy by boli najradšej išli do nich.


Raz sa stalo,že Heľa stratila nožničky a mňa obvinila z krádeže.Údajne to boli nejaké vzácne nožničky v podobe vtáka s dlhým zobákom.Hľadali sme ich spolu.Ona mňa celú prehľadala,no nič naplat stále si myslela,že som jej ich ukradla.Jej mama prišla potom za mojou mamou,že daj mi Mariša tie nožničky,máme to pamiatku.Nakričala na mamu.Mama ma tiež prešacovala,ale keď,že som stále tvrdila,že som také nožnišky ani u Heli nevidela,nakoniec mi mama uverila.
V tej noci prišla nejaká neviditeľná osoba do spálne ku mojím rodičom a hrdúsila mamu.Mama sa nemohla nijako vyslobodiť a ni kričať,celý čas len ako by jej niekto šepkal nožničky,nožničky,nožničky.Keď to hrdúsenie prestalo mama skríkla a aj tato sa zobudil.Mama počula,akoby nejaký vietor lašoval po dome a potom odchádzať kroky a buchnúť dvere.Tato nič nepočul.
Po tejto príhode som už nechcela chodiť pásť kravu tam kde Heľa pásla a radšej som chodila oveľa ďalej až do Cérova,Saláška a Bieleho Potoka keď som nemohla ísť na Voľavec.Tam som sa aspoň stretala s mojou sestrenicou Angelou a s bratrancom Karolom.
Po dlhšom čase,keď som musela ísť do Kysuckého Lazu,Heľa mi vravele,aby som sa nehnevala,že nožničky našli doma zapotrošené v jej odloženom vyšívaní a vtedy si ona myslela,že ich má pri sebe a mala ich doma.Ja som sa nehnevala,ale už som sa vždy chránila a kedy som len mohla išla som pásť inde a aj na ceste som nerada stretla s Heľou.Stratila som úplne dôveru hoci som na bosorky neverila,predsa viem ,že moja mama nikdy neklame a tak som si pripúšťala,že niečo na tom je pravdy.A ľudia v dedine dosť často rosprávali o o bosorkách hlavne cez zimu pri drapačkách.Po čase som konečne uverila,že také veci existujú hoci im neradi veríme.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama