Z Nosickej kroniky

16. září 2011 v 18:50 | Ludmila |  Nosice moja rodná dedinka
30.09.2007 10:09 - Kronika - trvalý odkaz

Nosice

zdroj:Púchovské listy oktober 1994

Z NOSICKEJ KRONIKY

Je nám iste všetkým známe,že bývalá obec NOSICE patrí v súčastnosti do Púchova.Aby sme nezostali Nosičanom veľa dľžní,prinášame niekoľko údajov z kroniky,ktorá sa nedávno akoby náhodou našla.Zápis je z rokov 1933-1936.Zapísal Emil Kobela,správca školy.Aby sme zachovali historické čaro,nechali sme ho v povodnom zápise.


POPIS OBCE
Obec Nosice povodne stála pri Váhu,hneď niže terajšieho železničného mostu a na čiastke Váhom odplavených pozemkoch.Na označených miestach behom času vyorali sa črepy z hrncov,opálené brvná a základy bývalých obytných domkov.Po veľkej povodni 1813 prestavila sa znivočená obec"preniesla sa"Pod samý vrch Hrebeň.Z prenesenia sa usudzuje,že povstalo meno Nosice.Tento povod mena obce však úplne nezodpovedá,lebo v matrike r.k.dekanátu hornokočkovského,kde obec patrí farnosťou sú záznamy s označením "NOSICE"ešte pred touto povodňou.
Meno "NOSICE"trvalo až do roku 1906,kedy bývalý maďarský režim nanútil obci meno "Vágormos"(čítaj Vágormoš/.Po prevrate 1918 obec dostala znova svoje povodné staré meno.Na Vágormoš sa dnes málokto pamätá,hoci od prevratu uplynulo len 15 rokov.
So svetom spájala obec Nosice len polnia cesta,vedúca vrchom Nadnosíčie pod Zábrežky k terajšej tehelni v Horných Kočkovciach.Pri stavaní železničnej trate /1983 a druhá koľaj 1909/postavil bývalý erár v dialke asi poldruha km od púchovského nábrežia popri železničnej trati úzku cestu,ktorý úsek až podnes opravuje a udržuje riaditeľstvo železníc.Zbývajúce asi dva km obec sama postupne buduje.S Milochovom naša obec žiadnou cestou spojená neni.
Železnicou,poštounotárskym úradom,četníckou stanicou,dochodkovou kontrolou,súdom,berným úradom,patríme do okresného mesta Púchova.Poštu v prítomnej dobe nosí do obce listonoš z Púchova v útorok,štvrtok a v sobotu.
V obci malo majetky pánstvo šenkovské z Ladcov.Pozostatky majera/dvora/ vidieť ešte aj dnes na pivniciach a čiastke bývania občana Ladislava Gabču.
Najstaršími rodmi dľa ústneho podania boli,ale vymreli:Kríčkovci,Chudých,Zbín,Majerských,Starých.Ešte žijú:Ďurechovci,Jakubíkovci,Palieskovci,Ladeckovci,Krajčiovci,Košeckovci.Vysťahoval sa rod Trenčianských.Rody dávnejšie prisťahovanlé:Gabčovci,Rosinovci,Hercegovci,Urbanovci,Kudlejovci. Celkom nové rody väčšinou z Kzsúc sem došlé:Repkovci,Jedinákovci,Šupejovci,Droštiakovci,Mikuláš,Bočinec,Hrnčiarik,Vojtek,Činčura,a Pinčiar.
Skutočnými pánmi obce boli však rody židovské a to Konhnovci a Lichtensteinovci.Jeden z Kohnovcov bol v obci dlhé roky rychtárom dal ohradiť rím.kat.cintorín ešte teraz jestvujúcim živým plotom.Malému,z čiastky neúrodnému chotáru a týmto rodom može,obec ďakovať terajšiu nsvoju chudobu,všetky s tým súvisiace mravné a duševnéokyptenia.Cez ich pálenice a šenky pretekali mozole celých pokolení.Prevrat vymietol tieto rody z obce ako zbytočné zlo,bez ktorého sa obec zaobíde.
Obec povolila v roku 1927 bezdetnej rodine cigáňa Jána Baláža pobyt v obci pod podmienkou,že žiadnych inýchcigáňov u seba dlhšiu dobu trpieť nebude.
V obci boli dva mlyny,jeden na prúde/na Váhu/,druhý v Cérove.Mlyn na Prúde,majetok to Lichtensteina museli zbúrať pri stavaní železničného mosta,druhý v Cérove vyhorel dňa 31.marca1923.Mlyn v Cérove mal tú zvláštnosť,že bol poháňaný vopred nahromadenou vodou malého potočika "Biely".

Pokiaľ bola dedina menej obydlená zaoberali sa dľa ústneho podania najviac,ovocinárstvom,dochovávaním dobytka a oviec.O tom svedčí aj tá okolnosť,že v obci bola až do prevratu pálenica.Hodne starých vyše storočných stromov ešte aj dnes stojí.Sreedného veku stromov je v obci veľmi málo.Zdá sa,že jedna-dve generácie pred nami ovocinárstvo zanedbávala.
Pred válkou skoro celá dedina zaoberala sa podomovým obchodníctvom,nebolo zdravého chlapa,aby neprechodil s nákladom na hlave celú Galíciu a Bukovinu.Dnes z toho ostali len trosky.V prítomnej dobe je v obci len päť podomových obchodníkov,ktorí zväčša cestujú s galantériou po východe Slovenska aj to s veľmi neistým zdarom.Roliam sa nevenovalka patričná pozornosť,nechávali sa úhorom.Ženy gazdovali vo väčšine prípadov samy.
Posledné voˇby 1920 donisli v obci socialným demokratom absolútnu väčšinu,vyše 170 hlasov.Národná roľnícka 17 hlasov.

V obecných voľbách v roku 1924 obdržali:ľudáci 11 mandátov.Kresť.socialisti 4 mandáty.Za starostu z toho obecného zastupiteľstva bol zvolený opäť starý starosta Mikuláš Urban.
V poslaneckých voľbách r.1925 sa hlasy preniesly,lebo ľudová strana dosiahla v našej obci väčšinu-vyše 2oo hlasov.Soc.demokrati sa scvkli len na 40 klasov.Pri druhých voľbách bola podaná jediná kandidátka čisto ľudová.Z toho obecného zastupitelstva bol zvolený za starostu Justín Gabčo.Parlamentné volby v roku 1929 pozíciu strán nezmenily.V tretích voľbách obecných r.1931bola podaná nepolitická kandidátka.Je to obecné zastupiteľstvo z prítomnej doby.Uvádzam ho celé:Starosta:Tomáš Urban.
Riadni členovia:Juraj Gabčo,Gabriel Repka,Justín Gabčo,Adam Rosina,Jozef Rosina,František Jakubík,Juraj Kudlej,Jozef Kudlej,Ladislav Gabčo,Štefan Jakubík,Štefan Herceg,Ludvík Ďurech,Ján Rosina,Jozef Polacký.
Republ.stranu zem.a malor.ľudu 46 hlasov,Čsl.stranu ludovú 18 hlasov,Komunistickú szranu Čsl.5 hlasov,Čsl.živnosť.obchodnú stranu stredosl.4 hlasy,Čsl.stranu národných socialistov 1 hlas.Neplatných 8 hlasov.
B/Do senátu obdržaly z 298 hlasov:Automatický blok 177 hlasov,Čsl.soc.dem.51 hlasov,Republikánska strana 42 hlasov,Čsl.strana ľud.14 hlasov,Komunistická 6 hlasov,Čsl.živnosť.obchodná 4 hlasy a 4 hlasy boly neplatné.
D/Do krajinského zastupiteľstva z 314 hlasov:Hlinkova Slov.ľud.strana 191hlasov,Čsl.soc.dem.5 hlasov,Republi.str.zem a malorol.ľdu 47 hlasov,Čsl.strana ľudová 12 hlasov,Čsl.živ.obch.3,Komuistická 1 hlas,Židovská 1 hlas a neplatné 3 hlasy.
E/Do okresného zastupiteľstva z 312 hlasov obdržaly:Hlinkova sl.ľud.strana 188 hlasov,Čsl.str.lud.13 hlasov,živn.obchodná 3 hlasy Komunist.1 hlas,Čsl.soc.dem.52 hlasov,Repub.str.zem.malorol.52 hlasov.
Záznamy za roky 1935 a 1936.
Dňa 19.mája 1935 boly aj v našej obci volby do poslaneckej snemovne do senátu.Dňa 26 mája 1935 do krajinského ma okresného zastupiteľstva.Voľby sa previedly bez najmenšieho porušenia platného poriadku.
Prehľad volieb:
A/Poslanecká snemovňa vpľby sa zúčastnilo 150 mužov a 185 žien,spolu 335 voličov.Z toho pripadlo na jednotlivé strany podľa veľkosti na autonomický blok 199 hlasov,Čsl.soc.demstrana54 hlasov.
Ako náhradníci:Juraj Gašpárek,Štefan Rosina,Gabčo,Šimon Hudec,Pavel Gašpárek.
Pre zaujímavosť uvádzam dosiaľ známych starostov /rychtárov/
Najstarší rychtár na ktorého si niektorý občania pamätajú bol Ondrej Kudlej,potom Adam Rosina,Marko Kohn,Jozef Gabčo,Mikuláš urban,Justín Gabčo a Tomáš urban.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama