Prosinec 2014

Štedrý večer

24. prosince 2014 v 11:17 | Ludmila |  Denniček








Tak ako každý rok i tento som dostala balíky od mojích detí.Od syna som dostala kalendár,vianočné a karlovarské oplatky plnú dózu asi 300 a od dcéry som dostala pečivo,ktoré sama napiekla.Som šťastná a máme radosť na celé sviatky aj na Nový rok.Vďaka deti moje!Budeme si môcť pripomenúť slovenský štedrý deň s oplatkami s medom a domácimi koláčikmi je ešte aj troch slivovičky a kapustnica a ryby bude tiež.

toto želanie je od synovca Maroša

Prichádza sviatočný čas, na ktorý sa dlho teší každý z nás. Vôňa koláčov vôkol sa rozlieha, Vianočnej nálade každý z nás podlieha. Zabudnime na smútok, zanechajme zvady,buďme k sebe milí, dobrí a majme sa radi. Prišiel čas Vianočný, zvonček tíško cinká, každému sa splní túžba, aspoň malilinká. Šťastné a veselé želajme si spolu, a potom spoločne k Štedrovečernému stolu.



Predvečer štedrého večera

23. prosince 2014 v 20:07 | Ludmila |  Denniček






Ani sviatky,lásky,pkoja a rodiny už nič neznamenajú?

Je predvečer štedrého večera,médiá sú zaplavené hrôzami a zlými novinkami.Dnes už 3x v treťom francúzskom meste teroristi alebo pomýlení islamisti autami narážali do húfov ľudí,vlámania a krádeže v bytoch a mnohé iné strašné veci.Spomínam si na moju mladosť našej pokojnej dedinke na považí menom NOSICE bolo čakanie na Božie narodenie veľmi krásné,plné lásky k blížným zháňali sme darčeky pre naších drahých ,piekli koláče a zákusky,všetko sveľkou láskou a dobrými úmyslami.

Aj mnohí hnevníci sa zmierovali išli na svätú spoveď a priatelia boli oveľa milší ako aj spoluobčania.Nemali sme žiane telvízory a len málo kto mal rádio a noviny si moc ľudia nekupovali a tak vládol v dedine pokoj .Príchom televízorov aut,lákavých časopisov a pobláznených teroristov sa zmenil život ľudí a možno i v tej mojej milovanej dedine.Som teraz od nej viac ako 2000 kilometrov vzdialená v stredneveľkom meste vo Francúzsku a počúvam len tie horory už som z toho zúfalá.Žeby už naozaj nebolo nikde lásky a pokoja?



Foto